Veľký týždeň – piatok

Veľká noc v CityChurch

Čas čítania: 5 min.

Lukáš 22:66-71

Keď sa rozvidnilo, zišli sa starší z ľudu, veľkňazi a zákonníci, predviedli ho pred veľradu a hovorili: „Ak si Mesiáš, povedz nám to!“ On im odpovedal: „Aj keď vám poviem, neuveríte. A keď sa aj spýtam, neodpoviete mi. Ale odteraz bude Syn človeka sedieť po pravici Božej moci.“ Tu všetci povedali: „Si teda Boží Syn?“ Odpovedal im: „Vy hovoríte, že som.“ Oni povedali: „Načo ešte potrebujeme svedectvo? Sami sme to počuli z jeho úst.“

Lukáš 23:1-56

Nato celé zhromaždenie vstalo, odviedli ho k Pilátovi a začali ho obžalúvať: „Tohto sme pristihli, ako rozvracal náš národ, zakazoval dávať dane cisárovi a hovoril o sebe, že je Mesiáš, kráľ.“ Pilát sa ho spýtal: „Ty si kráľ Židov?“ On mu odpovedal: „Ty to hovoríš.“ Pilát povedal veľkňazom a zástupom: „Na tomto človeku nenachádzam žiadnu vinu.“ Ale oni naliehali a hovorili: „Búri ľud, keď učí po celom Judsku, počnúc Galileou až sem.“

Keď to Pilát počul, spýtal sa, či je tento človek Galilejčan. Keď sa dozvedel, že patrí pod právomoc Herodesa, poslal ho k Herodesovi, ktorý bol práve v tých dňoch v Jeruzaleme. Keď Herodes videl Ježiša, veľmi sa zaradoval. Veď už dávno ho chcel vidieť, pretože o ňom počul, a dúfal, že ho uvidí urobiť nejaký zázrak. Doliehal naňho mnohými otázkami, ale on mu nič neodpovedal. Stáli tam aj veľkňazi a zákonníci a nástojčivo na neho žalovali. Herodes so svojimi vojakmi ním opovrhol, posmieval sa mu, dal ho obliecť do honosného odevu a poslal ho späť k Pilátovi. V ten deň sa Herodes a Pilát spriatelili; predtým totiž žili v nepriateľstve.

Pilát zvolal veľkňazov, popredných mužov a ľud a povedal im: „Priviedli ste mi tohto človeka ako buriča ľudu. Ja som ho pred vami vypočul a nenašiel som na tomto človeku nijakú vinu, z ktorej ho obviňujete. Ale ani Herodes, lebo nám ho poslal späť. Neurobil teda nič, za čo by si zasluhoval smrť. Potrestám ho teda a prepustím.“ Tu naraz všetci skríkli: „Preč s ním! Prepusť nám Barabbáša!“ Toho väznili za akúsi vzburu v meste a za vraždu.

Pilát k nim znova prehovoril, lebo chcel Ježiša prepustiť. Ale oni kričali: „Ukrižuj! Ukrižuj ho!“ Prehovoril k nim tretí raz: „A čo zlé on urobil? Nenašiel som na ňom nijakú vinu, za ktorú by zasluhoval smrť. Preto ho potrestám a prepustím.“ Ale oni na neho dorážali veľkým krikom a žiadali, aby ho dal ukrižovať. Ich krik prevládol. Pilát sa rozhodol vyhovieť ich žiadosti. Prepustil teda toho, ktorý bol uväznený za vzburu a vraždu a ktorého si žiadali, kým Ježiša vydal ich zvoli.

 

Keď ho odvádzali, chytili istého Šimona z Cyrény, ktorý sa vracal z poľa, a položili naňho kríž, aby ho niesol za Ježišom. Nasledoval ho veľký zástup ľudu i žien, ktoré nad ním kvílili a oplakávali ho. Ježiš sa obrátil k ženám a povedal: „Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale radšej plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi, lebo hľa, prichádzajú dni, v ktorých sa bude vravieť: ‚Blahoslavené neplodné, loná, čo nerodili, a prsia, čo nedojčili.‘ Vtedy začnú hovoriť vrchom: ‚Padnite na nás,‘ a kopcom: ‚Prikryte nás!‘ Veď ak toto robia so zeleným stromom, čo sa bude diať so suchým?“ Spolu s ním viedli na popravu aj iných dvoch zločincov. Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, tam ho ukrižovali, a s ním aj zločincov: jedného sprava, druhého zľava.

Ježiš povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ Potom si rozdelili jeho šaty a losovali o ne. Ľud tam stál a díval sa. Poprední muži sa mu vysmievali a hovorili: „Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je Mesiáš, Boží Vyvolený.“ Posmievali sa mu aj vojaci, ktorí prišli a podávali mu ocot. Hovorili: „Zachráň sa, ak si kráľ Židov!“ Nad ním bol nápis: „Toto je kráľ Židov.“ Jeden z tých zločincov, ktorí viseli na kríži, sa mu rúhal a hovoril: „Nie si ty Mesiáš? Zachráň seba i nás!“ No druhý ho zahriakol: „Ani ty sa nebojíš Boha, hoci si takisto odsúdený? Lenže my spravodlivo dostávame zaslúžený trest, ale on neurobil nič zlé.“ Potom povedal: „Ježiš, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ Ježiš mu odpovedal: „Amen, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.“

Bolo okolo šiestej hodiny a nastala tma po celej zemi až do deviatej hodiny. Slnko sa zatmelo a chrámová opona sa roztrhla napoly. Tu Ježiš zvolal mocným hlasom: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ Keď to povedal, dokonal. Keď stotník videl, čo sa stalo, oslavoval Boha a hovoril: „Skutočne, tento človek bol spravodlivý!“ A celé zástupy, ktoré sa zbehli na toto divadlo a videli, čo sa stalo, bili sa do pŕs a vracali sa domov. Všetci jeho známi však stáli obďaleč. Aj ženy, ktoré ho nasledovali z Galiley, na to pozerali.

Tu istý muž menom Jozef, člen veľrady, dobrý a spravodlivý muž z judského mesta Arimatie, ktorý nesúhlasil s ich rozhodnutím ani konaním a očakával Božie kráľovstvo, prišiel k Pilátovi a vyžiadal si Ježišovo telo. Keď ho sňal, zavinul ho do plátna, uložil do hrobu vytesaného v skale, v ktorom ešte nikto nikdy neležal. Bol prípravný deň a už nastávala sobota. Sprevádzali ho ženy, ktoré prišli s Ježišom z Galiley. Videli hrob aj to, ako bolo uložené jeho telo. Potom sa vrátili a pripravili voňavé oleje a masti. Ale v sobotu podľa príkazu zachovali pokoj.

 

Adresa kancelárie

Sreznevského 2

831 03 Bratislava

Slovakia

Kontaktujte nás

© 2021 CityChurch.sk